Jedna hodina života

Autor: Radka Cepláková | 28.3.2012 o 12:44 | (upravené 28.3.2012 o 13:05) Karma článku: 1,45 | Prečítané:  282x

Čo všetko sa môže udiať za takú hodinu strávenú na mieste, kde jednoducho musíte byť. Nerobí to žiadne potešenie, a tak je tu istá snaha spríjemniť si danú dlhú chvíľu. Skvelým spôsobom je začať sa prechádzať vo svojej hlave a zoznamovať sa s myšlienkami, ktoré tam prúdia. Za taký dlhokánsky čas sa dá pekne v hlave upratať a aspoň ten čas produktívne využijete. Dnes abstraktne s prvkami konkrétnosti, tak snáď ma neodsúdite..

Hlasné prejavy, detinské nápovedy a nezáživnosť.

Hodiny, ktoré sa tiahnu ako keby chceli dať ľuďom šancu prežiť chvíle dvakrát. Prečo práve teraz?

Chvíľa do spánku sa pomaly kráti. Denné snenie. Prepotené tričko a víriace sa myšlienky.

Krik, poníženie a pritom láskavý výraz v tvári.

Blížiaca sa chvíľa, malý strach a snaha schovať sa niekam ďaleko. Jazyková bariéra prekonaná! Hurá! A konečný rad pokračuje zase ďalej. Obstála som, aj keď horko-ťažko.

Vtáky na hromozvode zvádzajú samé seba. Tancom, perím a súznením duší. Sú tak čistí a nevinní. A už odleteli. Spolu.

Vyžuvaná žuvačka ponevierajúca sa po ústach uprostred ticha. Krik, hluk, zvýšený hlas a odrazu nič. Ticho ako uprostred priepasti. Zmätené pohľady a čakanie. Minúty plynú a každý čaká na koniec, aby mohol ísť po svojom.

Dni plné očakávaní, nádeje a radosti. Smútku. Pokory. Chýba nám trochu pokory pred sebou samým.

Nová téma, nové životy.

Pomalé tempo a nuda.

Všetko so všetkým súvisí. Zamračené pohľady a zamračená obloha.

Čas na oddych, nové mená a hanblivé náhľady do očí.

Neznáma žena, a predsa tak príťažlivá..

Kockovaná košeľa, podobný účes a veľké svaly. Mužský pohľad na svet. Niekedy by som to chcela zažiť. Vidieť svet jeho očami. Ľudia sú rozdielni.

Co se lidem honí hlavou?

Stavím sa, že skupina nerozmýšľa nad tým istým, aj keď je k tomu doslova vyzvaná. Minimálne ja vypadám z kontextu, väčšinou.

Vzorce prežitia písané kriedou na tabuľu. Kto nestíha, má smolu.

Zaoblené tvary a snaha vyzerať dobre. Zaťaté päste.

Malá nervozita spôsobujúca tik. Tik, tak. Tic Tac.

Pomaly sa to kráti. Všetko sa skráti a to čo zostane naberie neskutočnú dĺžku.
Ale čo zostane, keď sa Všetko skráti?

Nezmysly naplácané na seba a uhladené.

Zázraky na počkanie. Postavte sa do radu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?