Nový deň a trošku humanizmu k tomu

Autor: Radka Cepláková | 3.8.2012 o 0:30 | (upravené 3.8.2012 o 0:36) Karma článku: 7,14 | Prečítané:  306x

Prečo mám chuť rozkopávať smetiaky. Prečo občas strácam reč a len nemo hľadím. Prečo mi vynecháva mozog a na um mi prichádzajú len vulgarizmy. Lebo sa toto proste deje..

Sú ľudia, ktorí sa musia skrývať. Skrývajú svoju identitu, to kým sú, pred spoločnosťou ľudí, inak by boli odsúdení. Nemali by kam ísť, kde sa schovať, boli by vytrčení napospas osudu pred bandou neznášanlivých a zakomplexovaných bastardov. Tvrdé slová? Keby len to, dnes mám dosť tvrdé aj myšlienky..

Ľudia sú milé a tolerantné stvorenia, ktoré považujú všetkých za rovnocenných, a preto spolu vychádzajú. A na zemi je krásne!

To by bol asi najkrajší deň v živote, keby niekto takto (v triezvom a zdravom stave) opísal fungovanie na tejto planéte. Ale ako všetci dobre vieme ono to tak vôbec nefunguje. Pcháme sa pomaly do myších dier pred agresívnymi ľuďmi, utekáme od niekoho, kto potrebuje našu pomoc, stránime sa otvoriť srdce pre druhého človeka.

A ľudia zatiaľ umierajú pre svoju rasu, pre sexuálnu orientáciu, pre chudobu v rodine, pre vierovyznanie a pre kopu iných hlúpych výhovoriek pre vrahov a posmešných ľudí. Umierajú preto lebo v spoločnosti sa našiel silnejší článok, ktorý jej mienku dohnal do dokonalosti a vykonal "očistu", ku ktorej ho vyhecovali. Byť na zlom mieste v nesprávny čas sa nevypláca. Pre mnohých. Pre mladých aj starých, pre deti. Pre tých, ktorí svoj svet ešte nestihli ani poriadne objaviť a už ho nikdy neobjavia.

Byť čierny v spoločnosti bielych ľudí. Čo myslíte, koľko tých bielych by sa necítilo úplne pohodlne, lebo je tam černoch? Dvaja? Traja? Stovka? A čo asi potom cíti ten černoch, keď naňho takto nenávistne alebo bojazlivo pozerá toľko ľudí? Ja byť ním, tak asi beriem nohy na plecia a pracem sa kadeľahšie. Nebudem čakať ktorému prvému "prdne v bedni" a niečo mi spraví, len preto aký som a že tam s nimi som.. A na zemi, všetci rovní..

Čo taký homosexuál? Tých sa ľudia vyložene boja, pretože to mnohokrát nie je vidno, tak ako na farbe pokožky v prvom príklade. Nikdy nevieš kde na teba "vyskočí" a ty sa mu neubrániš. Trochu smiešne, ale je to tak, mnoho ľudí si to myslí. A predsa, neverili by ste, ale sú to ľudia ako všetci ostatní.
Koľko domácností sa asi tak zmenilo po vete "Mami, oci, som gay/lesba.", hm? Nejaké presné čísla? Mňa zaráža už len to pomyslenie na to, že sa niečo zmenilo. Prečo preboha? Doteraz to bolo moje dieťa tak prečo by odteraz nemalo byť tým istým dieťaťom? Možno trochu sklapnem, že už je taký dospelý, že si to uvedomuje, ale to je všetko. Vyhadzovanie z domu, vydedenie, zapieranie príbuzenského vzťahu, nekontaktovanie sa. Nie je to trochu choré? Úprimne ľutujem tých, ktorí si týmto museli prejsť, avšak ešte viac tých, ktorí radšej držia jazyk za zubami, len aby nespadali do štatistík týchto prípadov.
A potom sa ten človek potuluje, chytí si ho nejaká banda, ktorá sa mu už dlho posmieva a v tom lepšom prípade schytá len pár modrín. V tom horšom zapadne do štatistík úmrtnosti.. A rodičovská láska je tá najsilnejšia na svete..

Z ruky do úst. V ústach podržať čo najdlhšie, aby jazyk nezabudol čo je to jedlo a zuby sa neotupili do nepoužiteľnosti. Počítanie každej koruny či eura, len, aby nám to vyšlo. Vychovávať deti skomnosti a ich stupňujúcu sa závisť krotiť do miery takmer neviditeľnej. Zodrieť sa pre šéfa, ktorý vyhadzuje peniaze z okna a zakazovať deťom stavať sa pod oblok a chytať ich s chabým presvedčením, že tie predsa nie sú naše! Vytvať, vydržať do časov kedy bude lepšie a my sa budeme opäť tešiť na každý nasledujúci deň. Vytrvať..
Deti dokážu byť kruté. Sú kruté vo svojej prostorekosti, ktorú dospelí dokážu skryť za sladké slová alebo nemý úsmev. Deti kopírujú všetko čo vidia. Nasávajú ako špongia, ale nevedia skrývať. Povedia, spravia, tak ako videli alebo počuli. Smejú sa, lebo ich rodičia alebo ľudia okolo nich sa smejú. Občas nevedia prečo ale kopnú. A opakovane. Lebo tatko hovoril, že by to najradšej spravil keby mohol. A dieťa nechápe prečo by nemalo. A potom si dospelí trieskajú hlavu o stenu, lebo nevedia čo majú robiť. Nechápu a ono sa to predsa stalo.. A všetci ľudia, rovnakí..

Náboženské nezhody. Len preto, že si svojho Boha nazvem inak, tak mi niekto vpáli guľku do hlavy alebo mi podpáli dom. Nemôžem si vziať toho koho milujem, len preto, že je iného vierovyznania. Vojna. Za náboženstvo.. A Boh je láska..

Mali by sme sa uvedomiť ľudia. Musia vznikať podporné organizácie, podporné piesne, pochody za a proti, nadácie na pomoc týraným a všetky tieto veci, aby uchránili ľudí od ľudí? Čo sme zvieratá? Každý si musí raz za deň uloviť aspoň jednu korisť, aby mohol vnoci dobre spať? 
Asi už nerozumiem ničomu. Prečo sa to okolo mňa deje...

 

 

PS: Jedno šak viem.
Pre všetkých tých, ktorí majú takéto problémy sú tu ľudia, ktorí s nimi súcitia. Nebojte sa, možno v živote schytáte pár faciek a možno to občas bude bolieť, ale stále tu bude niekto, kto Vám pomôže bojovať, kto Vás považuje za normálnych a kto tu je pre Vás. Nenecháme im to tu zbúrať!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?